Cesta k pravde nie je priama, ani ľahká. Začína pozorovaním a experimentami, ktoré poskytujú surovinu, a tú treba ďalej spracovávať. Tvoria ju fakty, a na rozdiel od ropy, či železnej rudy, sa fakty spracovávajú ľudským mozgom. Ako treba fakty spracovávať, aby sme dostali nové poznatky, to sa ľudia učili po desaťtisíce rokov vývoja myslenia. Len celkom nedávno (v staroveku) prišli nato, že jestvujú určité zásady pre narábanie s pravdivými poznatkami, ktoré umožňujú získať iné pravdivé poznatky, alebo aspoň vyvarovať sa toho, aby sme z pravdivých faktov nerobili nesprávne závery, či – nedajbože – z nepravdivých premís závery pravdivé. Tieto pravidlá boli objavené gréckymi mysliteľmi a od nich aj dostali názov logika. Čítaj ďalej

V diskusii s veriacimi sa človek často stretáva s pojmom „zmysel“. J. Polkinghorne sa napríklad pýta: „Mají dějiny kosmu… nějaký smysl, anebo se věci jen tak dějí ve světě, který nemá žádný konečný cíl?“ J. Krempaský sa pýta: „Prečo je vesmír taký, aký je?“ a Katechizmus katolíckej cirkvi zdôrazňuje v kapitole o stvorení, že „nejde len o to, aby sa vedelo, kedy a ako skutočne vznikol vesmír, ani kedy sa objavil človek, ale skôr o to, aby sa zistilo, aký je zmysel tohto vzniku: či ho riadi náhoda, slepý osud, anonymná nevyhnutnosť, alebo transcendentná, rozumová a dobrá Bytosť, ktorá sa volá Boh.“ (KKC § 284). Čítaj ďalej

Čitatelia predchádzajúceho príspevku mi najčastejšie vyčítali, že som presvedčivo nevyvrátil povinnosť ateistov dokázať neexistenciu boha, i keď viem, že som to urobil. Považujte preto túto esej za gesto mojej dobrej vôle: vysvetlím v nej ešte raz to, čo som už vysvetlil, použijem však iné metódy. Z listov čitateľov som totiž pochopil, čo vlastne nechápu. Všetkým, ktorí mi napísali, na tomto mieste ďakujem a prosím ich, aby tento krátky príspevok považovali za kolektívnu odpoveď na svoje listy (nemôžem desiatkam ľudí odpovedať osve). Dúfam, že tentoraz sa vyjadrím už úplne zrozumiteľne. Čítaj ďalej

Slovo viera používajú veriaci bez akéhokoľvek bližšieho upresnenia. Nielenže ich potom nerozumejú druhí, ale ani oni sami často nevedia o čom hovoria. Stáva sa potom to, čo by sa nikdy stávať nemalo – slovom viera označujú v rôznych súvislostiach rôzne pojmy. Príkladom nedorozumení, ktoré v takomto pojmovom chaose vznikajú, je často uvádzaná námietka, že aj vedci predsa niečomu musia veriť. Áno, záleží však práve na tom čomu a za akých podmienok. Čítaj ďalej

Anti-Behe

V kategórii Recenzie

Konečne som sa stal šťastným vlastníkom diela Darwin’s Black Box, ktoré vyšlo v českom preklade pod názvom Darwinova černá skříňka (Návrat domů, Praha 2001, 338 str.) a stálo ma až 595 Sk (kvalitné diela sú, pochopiteľne, drahé). Autor, Dr. Michael J. Behe, je profesorom biochémie na málo známej Lehigh University v Bethleheme, Pennsylvania, USA. Toto dielo sa často cituje odporcami darvinizmu ako dôkaz hrubej nepravdivosti Darwinovej teórie. Pojmom z titulu knihy chápe autor živú bunku, ktorá bola v Darwinovej dobe čímsi ako čiernou skrinkou súčasnej kybernetiky a jej „otváranie“ v posledných desaťročiach vraj ukázalo, že poskytuje argumenty v prospech toho, čo autor označuje názvom „teória účelného usporiadania podľa zámeru inteligentného činiteľa“ (str. 242). Aj keď nikde explicitne netvrdí, že jeho názory podporujú náboženskú vieru (aby neodradil skeptického čitateľa?), celé vyznenie knihy o tom jednoznačne svedčí. V záverečnej kapitole autor napríklad hovorí: „Výsledkem tohoto hromadícího se úsilí o prozkoumání buňky… je hlasité, jasné, pronikavé volání, účelné uspořádání!“ (str. 247). Na inom mieste nenápadne poznamenáva: „Vědci, kteří věří v Boha nebo existenci něčeho nad přírodou, jsou mnohem běžnější, než jak to obvykle vykreslují sdělovací prostředky… Ken Miller… je podobně jako já římský katolík.“ (str. 254) Čítaj ďalej

„Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí, ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky a dávajú mu niečo z krásy tragédie.“
(Steven Weinberg, Prvé tri minúty.)

V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici. Čítaj ďalej

Táto kniha, ktorú som kúpil v predajni „Dobrá kniha“ za 291 Sk (vydalo ju Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2002), na mňa urobila zatiaľ najlepší dojem zo všetkých diel veriacich vedcov, ktoré som prečítal. Fyzik a teológ v jednej osobe v nej veľmi kultivovane, prístupne a jasne, bez akýchkoľvek náznakov fundamentalizmu, popisuje podstatu vzťahu vedy a viery. Povedal som si, že ak by ma o opodstatnenosti kresťanstva mal niekto presvedčiť, bude to určite on. Veď posúďte sami jeho otvorenosť: Čítaj ďalej

Z knihy Carl Sagan, Pale Blue Dot: A Vision of the Human Future in Space (Bledomodrá bodka: Vízia ľudskej budúcnosti v kozme), Random House, 1994.


Pozrite sa znovu na túto bodku. Táto bodka znamená „tu“. Znamená domov. Tá bodka, to sme my. Každý, koho máte radi, každý koho poznáte, každý o kom ste vôbec niekedy počuli, každá ľudská bytosť ktorá kedy jestvovala, prežila na nej svoj život. Všetky naše radosti a utrpenia, tisícky sebaistých náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácie, každý kráľ a roľník, každá milenecká dvojica, každá matka a otec, nádejné dieťa, vynálezca a bádateľ, každý učiteľ morálky, každý skorumpovaný politik, každá filmová „hviezda“, každý „najvyšší vodca“, každý svätec a hriešnik v histórii nášho druhu žil tam – na zrnku prachu zavesenom v slnečnom lúči. Čítaj ďalej

Existencia rastlinných a živočíšnych druhov „tak dokonale prispôsobených svojmu prostrediu“ fascinovala ľudí oddávna. Nie div, že si ju vysvetľovali tým najjednoduchším spôsobom, aký si vedeli predstaviť: tak ako si ľudia dokážu ušiť odev na svoju mieru, ktosi oveľa mocnejší vraj „zhotovil“ rôzne živočíšne druhy na mieru prostredia. Bola to predstava verbálne veľmi jednoduchá, ibaže jej chýbali akékoľvek detaily: nevysvetľovala technológiu, akou boh jednotlivé druhy tvoril, nehovorila nič o materiáli, ktorý pri svojej práci použil – jednoducho „stvoril z ničoho“. Hlavne však chýbal dôkaz, že akási taká mocná bytosť skutočne jestvuje, a že ona všetko živé naozaj aj stvorila. Čítaj ďalej

Richard Dawkins (2000)


Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tejto adrese.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijak korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť. Čítaj ďalej


« späťďalej »