„Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi.“
Gn 13, 16

Nedávno som v poštovej schránke našiel list, odoslaný Slovenským výborom pre UNICEF. Začínal takto:

Ticho, nepozorovane, kdesi, akoby v odvrátenom kúte našej Zeme, každých pár sekúnd zomrie od podvýživenia dieťa. Je to spôsobené biedou, vojnami alebo prírodnými katastrofami. Žiadna televízna kamera nezachytí jeho tragický osud. Smrť je síce tichá a pokojná, no na druhej strane život opúšťa toto úbohé telíčko v nesmiernych bolestiach. Ale ono už nemá dostatok síl, aby sa bránilo.

Môžem tento úvodný odsek charakterizovať ako uvedenie do situácie, ako popis smutných faktov. Spomínajú sa tu však už aj ich príčiny: bieda, vojny, prírodné katastrofy. Proti katastrofám sa nič rozumné podniknúť nedá, ale tie sotva budú príčinou trvalého umierania detí. Hlavnou príčinou sú bieda a vojny. List pokračuje takto:

Určite si nejeden z nás povie: „To je neľudské! Neuveriteľné!“ A teraz si predstavte tú bolesť matky, ktorá svojej ratolesti nemôže nijako pomôcť. Iba ju objíme, pritisne na hruď a jej materinský cit jej bráni pustiť ju na tú dlhú púť. V očiach nevinného stvorenia vyhasína posledná malá iskierka života. A takýmto spôsobom zomiera na podvýživu každé druhé dieťa alebo mu z nej zostávajú trvalé následky.

Iste tušíte, že list končí žiadosťou o finančný príspevok, ktorý možno predĺži životy pár deťom, v závislosti od množstva darovaných peňazí. Nemýlite sa.

Nie som bezcitný, a súcitím s utrpením každého nevinného živého tvora. Smrť každého dieťaťa je nepochybne veľmi smutná a malo by sa jej stoj čo stoj zamedziť. Divím sa len tomu, že sa UNICEF obracia na ľudí už so svojou hotovou predstavou o riešení tohoto problému. Keď sa však na mňa obrátil, odpoviem tejto bohumilej organizácii celkom otvorene. Čítaj ďalej

Jan Novotný (2003)


Poznámka autora stránky: Tento príspevok zverejňujem na želanie autora a robím to rád. Dúfam, že to nie je posledný taký príspevok, a že rubrika, ktorú som kvôli nemu zriadil, sa bude rozširovať. Neviem si totiž predstaviť hľadanie pravdivej odpovede na svetonázorové otázky bez diskusie medzi zástancami protichodných názorov. Do autorovho textu som neurobil žiadne zásahy.

Jiří Grygar: Racionalita víry a iracionalita pavědy. Universum 30, jaro 1999
Adam Roman: Zošity humanistov 27, 2001

Adam Roman kritizuje a odmítá Grygarův názor o racionalitě víry. Činí tak s povýšenou ironií, jaká obvykle vidí chyby svého bližního, ale nikoliv své vlastní. Proberu nejprve výhrady proti Romanovým tvrzením v pořadí, jak za sebou následují. Čítaj ďalej

Po dlhej dobe som (opäť raz) podľahol naliehaniu čitateľov a kúpil som si (za 325 Sk) ďalšie dielo nestora americkej kresťanskej apologetiky, Lee Strobela, Kauza Kristus, ktorého preklad sa na zbožnom Slovensku dožil už druhého vydania (Porta Libri, Bratislava 2003). V tej istej predajni som si všimol aj menej nápadné dielo, Viliam Apfel, Čas pekelných ohňov, Rak, Budmerice 2001 (149 Sk) a tiež som si ho kúpil – kvôli podtitulu Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Veriaci kresťania sa, dúfam, nepohoršia, keď poviem, že ak som z predajne vyšiel akurát s tými dvomi knihami, vidím v tom povestný „prst boží“. Čítaj ďalej

Peter Jedlička (2003)


Poznámka autora stránky: Tento príspevok zverejňujem so súhlasom autora, ktorý mi vo svojom liste napísal:
„Precital som si Vas clanok na temu pravo na zivot pred narodenim na Vasej stranke. Kedze pod nim uvadzate, ze rad uvitate reakcie, tak Vam posielam moju, ktoru som pisal pre SME. Ide o reakciu na jeden z clankov p. Forgacsa. Upozornujem v nej na Forgacsov omyl v tom, ze zmiesava kompetencie filozofie a empirickej vedy. Prikladam ju k mailu. Vazim si Vas osobny postoj k potratu, ktory ste popisali vo Vasej autobiografii. Ohladne teoretickych uvah vsak mam k Vasim argumentom vecne vyhrady, ktore su scasti spomenute v prilozenom clanku.“

Daniel Forgács píše (SME 8. 8.): „Ak cirkev oficiálne vyhlási, že vajce je sliepkou od počatia, časť katolíkov začne tento názor automaticky a nekriticky obhajovať.“ Cirkev však podobné vyhlásenie nemôže urobiť, aj keby chcela, pretože to nie je v jej kompetencii. A neurobila ho ani v prípade ľudského embrya. Začiatok našej biologickej existencie totiž nie je filozofickou, ani teologickou otázkou, ale problémom prírodnej vedy. V polemike o práve na život sa stretáva empirický a filozofický aspekt. Autor však robí chybu v tom, že ich zmiešava dokopy. Katolícka teológia (napr. ústami Tomáša Akvinského) uznáva autonómiu ľudského rozumu a zmyslov, pretože sú podľa nej darmi od Boha, a preto nemieni zaberať priestor vyhradený biológii. Podobný postoj zaujíma i zdravá filozofická etika. Čítaj ďalej

Cvičeniami som sa snažil čitateľa stimulovať k tomu, aby sám rozmýšľal o problémoch, ktorým je táto stránka venovaná. Myslím si, že túto úlohu Cvičenia plnia. Mnohí čitatelia by však radi vedeli, čo považujem ja sám za správne odpovede, a preto ma viackrát vyzývali, aby som aspoň na časť otázok odpovedal, hoci aj nejakým ťažko dostupným spôsobom. Čítaj ďalej

Jacques Monod (1970)

Úryvok zo záverečnej kapitoly knihy Nutnosť a náhoda.

Potreba vysvetlenia

Počas storočí bol osud jednotlivého človeka identický s osudom jeho skupiny, to jest kmeňa, ku ktorému patril a mimo ktorého by nebol prežil. Na druhej strane kmeň sa ubránil a prežíval len na základe súdržnosti. Stade pochádza ohromná subjektívna sila zákonov, ktoré organizovali a zaručovali túto kohéziu. Niekedy ich nejaký človek mohol prestúpiť; no je nepravdepodobné, žeby bol niekto niekedy čo i len sníval o ich popretí. Vzhľadom na úžasný selektívny význam, ktorý mali tieto sociálne štruktúry počas veľmi dlhých období, je veľmi pravdepodobné, že ovplyvnili genetický vývoj vrodených kategórií ľudského myslenia. Táto evolúcia nielenže uľahčila prijateľnosť kmeňových zákonov, ale vytvorila aj potrebu ich mýtického vysvetľovania, ktoré sa stalo základom kmeňovej svojbytnosti. Sme potomkami týchto ľudí a pravdepodobne sme od nich zdedili potrebu vysvetľovať – ten hlboký nepokoj, čo nás núti pátrať po zmysle bytia. Tento nepokoj vytvoril všetky mýty, náboženstvá, filozofie a aj vedu. Čítaj ďalej

Vznik života

V kategórii Veda

Vznik života predstavuje v súčasnosti ešte stále grandiózny vedecký problém – pravda, len ak ho chceme vysvetliť bez predpokladu, že život je produktom inteligentného konštruktéra. Akceptovaním takého predpokladu totiž prestáva byť problém problémom, mení sa na triviálne konštatovanie „život je božím dielom“, ktoré už ďalšie otázky nepripúšťa, pretože božie konanie nemôže byť predmetom vedeckého výskumu. Čítaj ďalej

Je načase odpovedať na otázku, ktorú mi občas čitatelia kladú: prečo vlastne „bojujem“ proti náboženstvu. Stručná odpoveď je taká, že proti náboženstvu prakticky nič nemám. Je to ideológia deklarujúca názory, ktorých pravdivosť nevie nikto dokázať a preto ma na nej irituje nanajvýš sebaistota, s akou ideológovia všetkých možných náboženstiev vyhlasujú svoje presvedčenie za „pravdu“. Tento aspekt náboženskej viery musím, samozrejme, už z princípu kritizovať. Kritizujem aj pokrytectvo prevažnej väčšiny teistov a ich povýšenectvo voči ateistom. Keby však robili iba to, mohol by som sa nad ich názormi i správaním súcitne usmievať: veď hlupákov, ktorí nevedia rozlíšiť pravdu od želania, a povýšených pokrytcov je na svete väčšina. Keby byť teistom znamenalo iba čomusi iracionálnemu veriť, prečo by ma to malo trápiť? Čítaj ďalej

Za vznik tejto logickej sondy do hlbín scholastického myslenia vďačím čitateľom tejto stránky, ale najmä aktívnym účastníkom diskusného fóra, ktoré je jej súčasťou. Bez ich prispenia by som sa nikdy nebol ani len dozvedel, že scholastické myslenie je ešte stále živé, že prežilo 30-ročnú aj storočnú vojnu, ba aj obe vojny svetové, že sa bez väčšej ujmy prenieslo cez zrušenie otroctva a nevoľníctva, objav krvného obehu, transplantáciu srdca, nepoškvrnené počatie cicavcov, lety kozmických sond mimo slnečnej sústavy, vznik matematickej logiky a gigahertzových počítačov, spektrálnu teóriu samoadjungovaných operátorov, Darwinovu teóriu evolúcie, rozšifrovanie genetického kódu, ba aj cez kvantovú mechaniku a relativistickú kozmológiu. Čítaj ďalej

Už veľmi dávno som si všimol, že mnohých partnerov v diskusii irituje, keď hovorím o sebe – samozrejme najmä vtedy, keď hovorím o sebe čosi pozitívne: vysvetľujú si to ako moju bezuzdnú pýchu. V skutočnosti na to mám jediný dôvod: seba poznám najlepšie a nechápem prečo by som si mal vymýšľať príhody iných ľudí, keď žiadna fantázia neprekoná to, čo som okúsil na vlastnej koži. Čítaj ďalej


« späťďalej »