Vznik života

V kategórii Veda

Vznik života predstavuje v súčasnosti ešte stále grandiózny vedecký problém – pravda, len ak ho chceme vysvetliť bez predpokladu, že život je produktom inteligentného konštruktéra. Akceptovaním takého predpokladu totiž prestáva byť problém problémom, mení sa na triviálne konštatovanie „život je božím dielom“, ktoré už ďalšie otázky nepripúšťa, pretože božie konanie nemôže byť predmetom vedeckého výskumu.

Poznámka: Čitateľom odporúčam dielo: P. Davies, Pátý zázrak. Pátrání po původu života, Columbus, Praha 2001. Táto populárna kniha známeho fyzika predstavuje, podľa môjho názoru, neprekonaný úvod do súčasných hypotéz o vzniku života.

Ospravedlňujem sa za fragmentárny charakter príspevku.

O titulnej téme tohoto príspevku sa často a veľmi vášnivo diskutuje. V tejto diskusii som si však všimol veľmi častý výskyt mnohých nedorozumení. Považujem preto za rozumné začať diskusiu o vzniku života ich analýzou.

Štatistické nedorozumenie

Domnievam sa, že niet dôvodu a priori vylúčiť možnosť, že život na Zemi vďačí za svoj vznik grandióznej náhode, mimoriadne nepravdepodobnej udalosti. V takom prípade však život nie je nutným produktom prírodných zákonov a podmienok, ktoré kedysi na Zemi panovali, nie je „kozmickým imperatívom“, ako túto alternatívu označuje P. Davies (tamže, s. 256). To však potom znamená, že aj prípadné vysvetlenie vzniku života bude musieť s takou veľmi málo pravdepodobnou náhodou počítať.

Pokúsim sa vysvetliť, čo to znamená. Predpokladajme, že navrhneme matematický model, ktorý bude simulovať podmienky, ktoré by mohli k vzniku života viesť bez akéhokoľvek plánu, výlučne pôsobením známych prírodných zákonov. Inými slovami, predpokladáme, že sa nám podarilo vytvoriť model, v ktorom vznikne samotný plán života, a že ten plán vznikne výlučne pôsobením náhody a prírodných zákonov. Aj v tomto modeli bude vznik prvej štruktúry, ktorá po mnohých krokoch povedie k životu, závisieť od náhody. Ako si možno overiť, že model takú možnosť pripúšťa? Azda tým, že spustíme program na superrýchlom počítači a budeme čakať mesiace, či sa taký prvý krok smerom k simulovanému životu náhodou objaví? Nemyslím si, že by toto mala byť schodná cesta.

Autor takej simulácie vzniku života by mal najprv ukázať, že vznik takej prvotnej štruktúry je možný, aj keď málo pravdepodobný. Možná je však akákoľvek štruktúra, ktorej existencia neodporuje známym prírodným zákonom. Pravdepodobnosť jej vzniku by však mala byť tiež vypočítateľná a k vzniku „prekurzora“ života by malo dôjsť za určitú „rozumnú“ dobu. Rozumná doba nemusí byť nutne úmerná dobe za akú život na Zemi naozaj vznikol. Je celkom dobre možné, že na Zemi vznikol život v rekordne krátkej dobe v zrovnaní s dobou za akú mohol vzniknúť. Matematicky povedané, od simulácie máme požadovať iba to, aby pravdepodobnosť takej náhody bola nenulová. Takže model simulujúci vznik života bez zámeru inteligencie má umožňovať iba vznik možných štruktúr s nenulovou pravdepodobnosťou.

Ale tu stojíme hneď pred ďalším problémom, ktorý sa opäť bežne chápe nesprávne.


 

Teleonomické nedorozumenie

Život na tejto planéte má určitú konkrétnu formu. Jeho základom je molekula DNA a informácia ňou nesená. Informácia je však informáciou len dovtedy, pokiaľ jestvujú zariadenia, ktoré ju dokážu prečítať a ktoré sú schopné realizovať pomerne presne jej inštrukcie. V tom zmysle predstavuje život tu na Zemi dennodennú realizáciu programov, ktoré podľa plánov uložených v genóme konštruujú nové bytosti. Považujem preto analógiu medzi podstatou života a podstatou funkcie počítača za veľmi inštruktívnu a budem sa jej v ďalšom pridržiavať.

Treba sa však vyvarovať jedného nepochopenia tejto analógie. Počítačový program zostavuje jeho autor s určitým cieľom. Dobrý program tento cieľ plní, program nedokonalý ho môže plniť s chybami a nepodarok ho neplní vôbec. Amatérovi v programovaní sa však môže pritrafiť aj to, že vytvorí funkčný program – teda program, ktorý beží – ale nerieši úlohu, kvôli ktorej bol navrhnutý, rieši nejakú inú úlohu. Z hľadiska analógie medzi počítačom a životom nemožno taký program považovať za chybný. Nemáme totiž a priori žiaden dôvod domnievať sa, že život, aký tu teraz na Zemi vidíme, bol vopred naplánovaný. Ani o najmenšom detaile metabolizmu nemôžeme tvrdiť, že musel byť taký a nemohol byť iný. Lenže potom sa na tento konkrétny život nemožno dívať ako na cieľ, zamýšľaný kedysi dávno a od pokusov vysvetliť vznik života nemožno opäť očakávať, že vysvetlia vznik tejto konkrétnej formy. Od akéhokoľvek programu simulujúceho vznik života možno očakávať nanajvýš to, že ukáže ako vôbec môže čosi životu podobné vzniknúť bez predchádzajúceho plánu.

Ale ako my, poznajúci iba jedinú formu života tu na Zemi, môžeme vedieť, aké sú predbežné kroky vedúce k akémukoľvek možnému životu? Máme nejaké kritérium pre prekurzory života? Vieme posúdiť, či sa do plnokrvného života vyvinie tá, alebo oná molekula?

Ak to mám vyjadriť pomocou spomínaného fiktívneho modelu vzniku života, stojíme pred otázkou: ako môžeme poznať, že to čo sa pred naším zrakom objavilo, je prekurzor života, ak nemáme predstavu o všetkých možných formách života, iba o tej jedinej – pozemskej? Keby na svete boli len nálevníky, vedeli by sme, že za nimi budú nasledovať antilopy, jastraby, ľudia?

Táto otázka ilustruje, že rané formy života asi sotva budeme schopní rozpoznať a budeme musieť čakať až na čosi podobné jednobunkovým tvorom. Lenže to je už poriadne zložité a má to príliš dlhú prehistóriu…


 

Chybná interpretácia súčasného stavu vedy

Vznik života dnes nevieme ešte vysvetliť. Áno, ale čo sa tým tvrdí, a aké závery sa z toho robia? Ak sa tým tvrdí, že prirodzené vysvetlenie vzniku života nie je dostatočne detailné, že možno mať námietky voči mnohým konkrétnym hypotézam, dá sa s tým bez akýchkoľvek problémov súhlasiť. Tvrdím dokonca viac: prirodzený vznik života sa možno nikdy nebude dať vysvetliť do všetkých detailov, asi tak ako nikto nebude do všetkých detailov vedieť, čo hovoril a konal Kristus v posledných 24 hodinách svojho života. Ako by to mohol ktokoľvek vedieť? Bol pri Kristovi v každej sekunde konca jeho života svedok, ktorý si všetko spoľahlivo zaznamenával? Či zaznamenával posledné hodiny Kristovho života niekto na videokameru a my máme tento videozáznam k dispozícii? Isteže nie. Ale prečo by musel ktokoľvek do detailov vedieť kde, kedy a za akých okolností sa objavila prvá živá bunka? Ani jej vznik nikto nezaznamenával videokamerou. Tu nejde o otázku o vedeckej (ne)znalosti, tu ide o otázku o historickom fakte.

Ak sa z tvrdenia o tom, že dnes ešte vznik života vysvetliť nevieme, robia závery, že dnešné poznatky sú ešte ďaleko od pochopenia pravdepodobného mechanizmu, akým život vznikol, je to tiež plne akceptovateľná pravda. Lenže ono sa tvrdí čosi iné. Z faktu, že dnes nevieme dostatočne vierohodne a detailne popísať prirodzený vznik života, sa robí záver, že život vznikol nadprirodzene. Lenže čo je toto za vysvetlenie? Pri nedostatku znalostí možno o čomkoľvek povedať, že vzniklo nadprirodzene. Čo znamená výraz „nadprirodzene“?

Prečo by mala byť neznalosť detailného prirodzeného vysvetlenia dôkazom vysvetlenia nadprirodzeného? Čo je lepšie na nadprirodzenom vysvetlení než na vysvetlení prirodzenom? To, že to už netreba ďalej vysvetľovať, že sa majú snahy o prirodzené vysvetlenie zastaviť? Prečo by toto mala byť lepšia alternatíva? Má tvrdenie, že slnečná sústava vznikla nadprirodzene akúkoľvek prednosť pred tvrdením, že vznikla prirodzene? Akú predstavu o vede majú ľudia, ktorí požadujú úplne presný popis vzniku života? Ak veda hovorí o minulosti, nevyhnutne formuluje iba hypotézy. Úlohou vedy je vysvetliť nejaký jav prirodzenými, pravdepodobnými a prijateľnými procesmi. Nikto nikdy od vedy nepožadoval absolútne isté detaily. Vieme do detailu ako vznikla slnečná sústava? Zdá sa mi, že nevieme ani len to, ako zhruba vznikla. Jestvuje veľmi veľa hypotéz o jej vzniku. Pokiaľ sú to hypotézy vedecké, nehovoria o ničom nadprirodzenom. Kto však dnes z toho robí záver, že slnečná sústava vznikla nadprirodzeným zásahom? Kto dnes tvrdí, že neznalosť detailov vzniku slnečnej sústavy dokazuje jej nadprirodzený vznik?

Je súčasný stav vedy už taký, že veda nemá pred sebou žiadnu budúcnosť? Veda už nikdy na nič nové nepríde? Už jej pokrok definitívne skončil? Čím je taká výnimočná naša súčasnosť, že sa zo súčasnej faktografickej neznalosti vedy robia pohotové závery o nutnosti nadprirodzeného vysvetlenia? Nevieme do detailov ako vznikajú nádory, nevieme čo spôsobuje magnetické búrky na Slnku. Ale nerobíme z toho záver, že nádory, či búrky, majú nadprirodzený pôvod. Prečo ktosi vyhrocuje otázku o mechanizme vzniku života do alternatívy „buď, alebo“? Buď niekto podá detailné a presné vysvetlenie ako život prirodzene vznikol, alebo vznikol nadprirodzene? Prečo by mal ktokoľvek takú voľbu akceptovať?

Veda sa snaží vysvetliť javy ako prejavy prirodzených zákonov. Niektoré javy (napr. fyzikálne) sa dajú vysvetliť pomerne presne a malým počtom zákonov, s inými to už nie je také jednoduché. Snaha vidieť jednoduché vysvetlenie čohokoľvek, vedie k pavede. Nie všetko má jednoduché vysvetlenie, ale z toho nevyplýva, že treba dať prednosť jednoduchému „nadprirodzenému“ vysvetleniu. Ešte ani len zákony riadiace správanie elementárnych častíc nie sú dodnes dopodrobna známe. Znamená to, že elementárne častice a ich správanie majú nadprirodzený pôvod?

Tam, kde vedec nepozná vysvetlenie, mlčí. Čo má povedať, keď odpoveď nepozná? Šarlatán má, samozrejme, odpoveď hneď poruke. Ibaže jeho odpoveď nič nevysvetľuje, ona iba konštatuje, že sa čosi stalo inak než prirodzene. Ako inak, to vám už neprezradí, lebo to nevie. Čím teda jeho neznalosť prevyšuje neznalosť vedca? Tým, že ho oslobodzuje od potreby pokračovať ďalej v hľadaní?

Prirodzené vysvetlenie býva veľmi často len orientačné, náznakové, hypotetické. Ak nepoznáme presnú odpoveď, hovoríme o tom, ako by to prípadne mohlo byť. Hypotézy umožňujú vytvárať predpovede a tie sa môžu testovať. Ak testami neprejdú, zavrhnú sa. Ale nepokračuje sa nadprirodzeným vysvetlením, ale hľadaním nových prirodzených hypotéz. Veda nie sú preteky s určenou cieľovou čiarou. Veda predstavuje ničím neohraničené hľadanie pravdy. Vedu nič a nikto nesúri, aby dala odpovede do určitého dátumu. Nie je dôležitá rýchla, ale pravdivá odpoveď. Teória gravitačného poľa nebola známa tisícročia. Znamenalo to, že vtedy bolo pravdivé nadprirodzené „vysvetlenie“ mechanizmu vesmíru? Preto, že sme kedysi čosi nevedeli, bolo jedinou alternatívou nadprirodzené vysvetlenie? Že nie? A prečo tomu tak má byť dnes?

Príspevok ešte nie je hotový, je to iba náčrt.