Rastislav Škoda


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.

Toto prvé číslo Zošitov obsahuje tri z esejí Bertranda Russella s nasledujúcim predhovorom a poznámkami.

Keď v r. 1961 vyšiel v Prahe český preklad knihy nositeľa Nobelovej ceny Bertranda Russella Proč nejsem křesťanem a jiné eseje, vynechali cenzori stať „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“, v ktorej Russell dokazuje, že možno byť ateistom a nebyť komunistom, a upozorňuje na veľmi podobné nebezpečenstvo týchto dvoch ideológií pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva, ak sa praktizujú dogmaticky. Komunisti radi využili Russellov agnosticizmus či ateizmus pre svoje účely, ale zamlčali svojim čitateľom polovicu pravdy, t. j. že Russell odmieta každý dogmatizmus. Ak sa dá konštatovať, že po štyridsiatich rokoch už nebezpečenstvo dogmatického komunizmu prakticky neexistuje, platí pravý opak pre dogmatizmus náboženský, a to v celosvetovom meradle: islam v arabskom svete a v juhovýchodnej Ázii, hinduizmus v Ázii a rozličné formy kresťanstva prakticky po celom svete.

Nás sa týka situácia na Slovensku. Hoci ústavný článok č. 1 hovorí, že Slovenská republika „… sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“, máme prebytok cirkevných sviatkov, uznaných za dni pracovného pokoja; medzi nimi sú aj také, ktoré nie sú sviatkami pre všetkých kresťanov – sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, je sviatkom len pre katolíkov; učitelia dostávajú za dobrú prácu rad sv. Gorazda; prezident sa zúčastňuje pútí a aj v televízii sme ho videli prijímať Telo Pána; masmédiá sú plné propagandy kresťanských myšlienok – vraj o „kresťanskej minulosti“ našej vlasti. Ak k týmto duchovným prejavom pripočítame svetské bohatstvá, ktorými všetky doterajšie vlády zahrnuli cirkev, čo ešte chýba, aby sme dostali prívlastok „katolícky štát“?

Obrancovia kresťanstva si myslia, že komunizmus je veľmi odlišný od kresťanstva a jeho zlé činy radi porovnávajú s údajnými požehnaniami, ktorým sa vraj tešia kresťanské národy. Ale to je veľký omyl. Tvrdiť, že kresťanstvo malo povznášajúci vplyv na morálku, možno len vtedy, ak sa ignorujú a niekedy dokonca aj falšujú všetky historické dôkazy. Bertrand Russell vyhlasuje všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam i komunizmus – tak za nepravdivé, ako za škodlivé. V týchto troch esejach to dokladá svojím pútavým literárnym štýlom.

Eseje B. Russella o náboženstve stoja vždy za vydanie. No v dnešnej dobe, keď sme svedkami ťaženia za obnovenie náboženského štátu, vedeného so všetkou rafinovanosťou moderných metód reklamy a teologickej propagandy, je prejav klasických názorov neveriaceho racionalistu osobitne želateľný – aj keď je to možné len vo forme tejto skromnej brožúrky.

„Prečo nie som kresťanom“ uverejnil po prvý raz C. Watts r. 1927 ako brožúrku pre Združenie racionalistickej tlače. Od tých čias bola táto esej veľa razy tlačená znovu a znovu, a to v mnohých jazykoch a vydaniach; napr. bola zaradená do zborníka Paula Edwardsa „Prečo nie som kresťanom a iné eseje o náboženstve, a s tým súvisiacich otázkach“ vydaného v r. 1957 v Anglicku a v USA a r. 1961 preloženého do češtiny; ako aj do zborníka R. E. Egnera a L. E. Denonna „Zásadné spisy Bertranda Russella“ (1961). Obidve knihy boli opakovane vydávané a prekladané do mnohých jazykov.

„Vyznanie racionalistu“ odznelo pôvodne ako rozhovor vo vysielaní BBC 20. mája 1947 v programe „V čo verím“ – vtedy voľnomyšlienkári po dvadsaťročnej kampani po prvý raz dostali slovo v rozhlase. Ešte toho istého roku bolo uverejnené vo viacerých časopisoch a ako brožúrka pre Združenie racionalistickej tlače. Dosiahlo veľa vydaní a prekladov. Nachádzame ho napr. v zborníku „Ateizmus“ Madalyn Murray O’Hairovej z r. 1972.

Esej „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“ vyšla v r. 1954 v štokholmských novinách Dagens Nyheter a neskôr bola prevzatá do početných zborníkov. Russell v nej brojí proti všetkým náboženstvám, najmä proti kresťanskému, ale označuje komunizmus za ideológiu veľmi blízku náboženstvu a pre ľudstvo rovnako nebezpečnú a škodlivú – preto ju nenachádzame v českom vydaní Russellových spisov z r. 1961.

Bertrand Russell (1872-1970), jeden z najvýznamnejších mysliteľov a jeden z najpozoruhodnejších ľudí dvadsiateho storočia, bol matematik, filozof, spisovateľ (dostal Nobelovu cenu za literatúru v r. 1950), pacifista, odporca socializmu, ale kritik tradičnej vykorisťovateľskej morálky, plodný publicista a učiteľ na početných univerzitách. Patril medzi vedúcich voľnomyšlienkárov svojej doby. Bol prezidentom Združenia racionalistickej tlače a čestným členom Národnej sekulárnej spoločnosti. Obidve organizácie vydali uvedené eseje v r. 1983 s poznámkou, že v niektorých maličkostiach môžu byť prekonané, ale aj tak ostávajú výborným súhrnom argumentov na odmietanie náboženstva vo všeobecnosti a kresťanstva osobitne, ako aj na prihlásenie sa k racionalizmu a sekularizmu.


Späť na esej Prečo nie som kresťanom.