Peter Jedlička (2003)


Poznámka autora stránky: Tento príspevok zverejňujem so súhlasom autora, ktorý mi vo svojom liste napísal:
„Precital som si Vas clanok na temu pravo na zivot pred narodenim na Vasej stranke. Kedze pod nim uvadzate, ze rad uvitate reakcie, tak Vam posielam moju, ktoru som pisal pre SME. Ide o reakciu na jeden z clankov p. Forgacsa. Upozornujem v nej na Forgacsov omyl v tom, ze zmiesava kompetencie filozofie a empirickej vedy. Prikladam ju k mailu. Vazim si Vas osobny postoj k potratu, ktory ste popisali vo Vasej autobiografii. Ohladne teoretickych uvah vsak mam k Vasim argumentom vecne vyhrady, ktore su scasti spomenute v prilozenom clanku.“

Daniel Forgács píše (SME 8. 8.): „Ak cirkev oficiálne vyhlási, že vajce je sliepkou od počatia, časť katolíkov začne tento názor automaticky a nekriticky obhajovať.“ Cirkev však podobné vyhlásenie nemôže urobiť, aj keby chcela, pretože to nie je v jej kompetencii. A neurobila ho ani v prípade ľudského embrya. Začiatok našej biologickej existencie totiž nie je filozofickou, ani teologickou otázkou, ale problémom prírodnej vedy. V polemike o práve na život sa stretáva empirický a filozofický aspekt. Autor však robí chybu v tom, že ich zmiešava dokopy. Katolícka teológia (napr. ústami Tomáša Akvinského) uznáva autonómiu ľudského rozumu a zmyslov, pretože sú podľa nej darmi od Boha, a preto nemieni zaberať priestor vyhradený biológii. Podobný postoj zaujíma i zdravá filozofická etika. Čítaj ďalej