Bertrand Russell (1872 – 1970), významný britský filozof, logik, matematik a spisovateľ, patrí medzi najznámejších ateistov. Slovenské preklady niektorých z jeho esejí som zverejnil na tejto stránke (čitateľom dobromyseľne odporúčam svoju „najmilšiu“). Veriacim zvlášť kole oči to, že za svoje literárne dielo dostal Russell v r. 1950 Nobelovu cenu za literatúru. Jeho literárny štýl nesie na sebe všetky známky povestného suchého britského humoru, vyznačujúceho sa uštipačnosťou, iróniou, či brilantnou pointou. Preto sú jeho sentencie štandardnou súčasťou „výrokov slávnych osobností“. Pre potešenie návštevníkov som vybral a preložil niektoré z citátov, ktoré sa nachádzajú na jednej internetovej stránke. Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1947)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 18-22. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava. Dostať kúpiť (12 Sk/číslo) v kníhkupectve Artforum, Kozia 20, Bratislava.

Rozhlasová prednáška z 20. 5. 1947 v relácii BBC „V čo verím?“

Keď v sebe hľadám hlboké pramene svojich názorov, či už praktických alebo teoretických, zisťujem, že väčšina z nich vyviera z môjho obdivu dvoch vlastností – láskavosti a vierohodnosti. Začnime od láskavosti: väčšina sociálneho a politického zla tohto sveta vzniká z nedostatku sympatie a prítomnosti nenávisti, závisti alebo strachu. Prejavy nepriateľstva tohto druhu sú medzi národmi bežné; často existujú aj medzi rozličnými spoločenskými triedami a náboženstvami toho istého národa; v mnohých povolaniach je závisť prekážkou uznania väčších zásluh; nepriateľstvo až nenávisť voči židom, utláčanie černochov a opovrhovanie všetkými, čo nie sú bieli, zapríčinili a zapríčiňujú veľa utrpenia aj tým, čo chcú niekoho utláčať, aj tým, ktorých niekto zamýšľa utláčať. Každý druh nepriateľského konania alebo cítenia vyvoláva reakciu, ktorá nadobúda na intenzite a rodí stále ďalšie násilenstvá a nespravodlivosti, vyznačujúce sa strašnou vitalitou. Proti tomu možno pôsobiť len tak, že sami v sebe pestujeme a u našich detí vyvolávame pocity priateľskosti a nie nepriateľstva, žičlivosti a nie zlomyseľnosti, spolupráce a nie súťaženia. Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1930)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 2/1998, str. 3-19. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava. Dostať kúpiť (12 Sk/číslo) v kníhkupectve Artforum, Kozia 20, Bratislava.

V názore na náboženstvo sa zhodujem s Lukréciom (99-55 pred n. l.). Vidím v ňom chorobu, ktorá sa zrodila zo strachu a bola zdrojom nevýslovných bied pre ľudské pokolenie. Nemôžem, pravdaže poprieť, že v istých ohľadoch prispelo k vývoju civilizácie. Za dávnych čias sa podieľalo na vzniku kalendára a náboženské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zaznačovali zatmenia Slnka a Mesiaca s takou starostlivosťou, že sa časom naučili ich predvídať (a s divadelnou pompou ohlasovať). Som ochotný uznať obidve tieto zásluhy – o nijakých iných mi však nie je nič známe. Čítaj ďalej

Na svoje tvrdenie, že náboženská viera je vo výraznom rozpore s vedou, dostávam celkom prirodzenú námietku – ako potom môžu byť veľkí vedci veriacimi? Favoritom medzi vedcami, citovanými v tejto súvislosti, je Albert Einstein. Preto zareagujem najprv na tvrdenie, že tento naozaj mimoriadny zjav fyziky – a tým aj celej vedy – bol veriaci. Čítaj ďalej