Rastislav Škoda


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.

Toto prvé číslo Zošitov obsahuje tri z esejí Bertranda Russella s nasledujúcim predhovorom a poznámkami.

Keď v r. 1961 vyšiel v Prahe český preklad knihy nositeľa Nobelovej ceny Bertranda Russella Proč nejsem křesťanem a jiné eseje, vynechali cenzori stať „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“, v ktorej Russell dokazuje, že možno byť ateistom a nebyť komunistom, a upozorňuje na veľmi podobné nebezpečenstvo týchto dvoch ideológií pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva, ak sa praktizujú dogmaticky. Komunisti radi využili Russellov agnosticizmus či ateizmus pre svoje účely, ale zamlčali svojim čitateľom polovicu pravdy, t. j. že Russell odmieta každý dogmatizmus. Ak sa dá konštatovať, že po štyridsiatich rokoch už nebezpečenstvo dogmatického komunizmu prakticky neexistuje, platí pravý opak pre dogmatizmus náboženský, a to v celosvetovom meradle: islam v arabskom svete a v juhovýchodnej Ázii, hinduizmus v Ázii a rozličné formy kresťanstva prakticky po celom svete. Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1927)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 3-17. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava.

Predhovor a poznámky prekladateľa

Prednáška prednesená 6. marca 1927 v sále obecného domu v Battersea pod záštitou juholondýnskej pobočky „Národnej spoločnosti voľnomyšlienkarov“ (National Secular Society).

Ako vám už povedal váš predseda, prehovorím dnes večer na tému „Prečo nie som kresťanom“. Nebude pritom asi nijako na škodu, ak si najprv vyjasníme, čo máme na mysli pod pojmom „kresťan“. Tento výraz sa dnes používa vo veľmi voľnom zmysle slova. Niektorým ľuďom úplne stačí, ak sa niekto poctivo snaží viesť poriadny život, aby v ňom už videli kresťana. Predpokladám, že kresťanov v tomto zmysle by sme našli vo všetkých sektách a vyznaniach. Podľa môjho názoru nemožno v tomto zmysle vidieť vlastný význam tohto slova, aj keď len z toho dôvodu, čo by z toho nutne vyplynulo: že sa totiž zrejme nikto, kto nie je kresťanom – teda nijaký budhista, vyznavač Konfucia alebo moslim – nesnaží žiť poctivo. Nepokladám za kresťana každého, čo si dáva za cieľ žiť slušne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Aby ste mali právo nazývať sa kresťanom, musíte mať do určitej miery definovanú vieru. Ani tento výraz už dnes nemá taký plnokrvný význam, ako mal za čias sv. Augustína a sv. Tomáša Akvinského. Keď vtedy niekto o sebe povedal, že je kresťan, bolo každému jasné, čo má na mysli. Kresťanstvo sa prijímalo ako ucelený súhrn presne formulovaných článkov viery a každej jednej slabike týchto článkov sa verilo celou silou svojho presvedčenia. Čítaj ďalej

Na úvod si treba povedať niečo o rozdiele medzi príčinnosťou a časovou následnosťou. Človek sa až hanbí o tom písať dospelým ľuďom, pretože by to malo byť jasné už deťom, ale každodenná skúsenosť ukazuje, že tento triviálny fakt nie je jasný väčšine populácie. Nemôžem zato, že mne to bolo jasné vo veku štyroch rokov a iným to nie je jasné ani v sedemdesiatke. Čítaj ďalej