Alexis Carrel (1935)


Okrem objavu tepenného stehu položil Alexis Carrel (1873 – 1944) aj základy kultivácie tkanív in vitro: udržal pri živote tkanivo slepačieho srdca mimo tela vyše 20 rokov (v špeciálnom, ním objavenom živnom roztoku) a jeho meno dodnes nesú mnohým biológom dobre známe Carrelove nádoby. Svojimi prácami otvoril cestu k transplantácii orgánov, k liečbe rozsiahlych popálenín rozmnožením vlastnej kože pacienta mimo jeho tela. Preložil som niekoľko odstavcov z jeho bývalého svetového bestsellera Človek, tvor neznámy (preloženého do 19 jazykov), len aby som ilustroval, že aj človek ocenený najvyššou vedeckou poctou, človek obetujúci celý svoj život v prospech ľudstva, môže mať názory, ktoré nás môžu privádzať do rozpakov. Bol by som rád, ak by čitateľ na tomto príklade pochopil, že veľmi rozšírený názor, podľa ktorého kladný postoj laureáta Nobelovej ceny voči náboženstvu možno použiť ako dôkaz pravdivosti náboženskej viery, je chybný argumentum ad hominem. Prosím čitateľa, aby si nezaujate prečítal nasledujúce odstavce a usúdil, či so všetkým tu napísaným súhlasí. Nič viac nežiadam. Tu sú citáty: Čítaj ďalej

Richard Dawkins (1999)


Konvergujú náboženstvo a veda? Nie.

Jestvujú moderní vedci, ktorých slová znejú religiózne, ale ktorých viera sa po podrobnejšej analýze javí ako totožná s vierou ostatných vedcov, ktorí sami seba nazývajú ateistami. Lyrická kniha Ursuly Goodenoughovej, The Sacred Depths of Nature (Posvätné hlbiny prírody), sa predáva ako náboženská kniha, na zadnej obálke ju odporúčajú teológovia a jej kapitoly sú voľne popretkávané modlitbami a zbožnými meditáciami. Čítaj ďalej

Richard Dawkins (1998)


Neúprimne zaliečavý úvodník britských novín The Independent nedávno vyzýval k zmiereniu medzi vedou a „teológiou“. Poznamenal, že „ľudia chcú vedieť čo najviac o svojom pôvode“. Určite verím, že chcú, ale čo preboha ich vedie k tomu, aby si mysleli, že teológia im povie niečo užitočné na túto tému? Čítaj ďalej