Predvčerom (10. 5. 2002) večer ma vyrušil hluk z ulice. Vyjadroval akési nadšenie väčšej skupiny ľudí. V TV správach som sa potom náhodou dozvedel o akomsi úspechu slovenských hokejistov. Včera večer bol už rámus dôraznejší. V TV správach som videl tisíce ľudí na námestiach. Skoro ako v novembri 1989. Nechápal som. Dnes ráno som sa z rozhlasu dozvedel, že sme sa stali majstrami sveta v hokeji. No dobre, a čo má byť?! Pri každom usporiadaní neprázdnej množiny musí byť predsa niektorý prvok prvý. A hneď som si uvedomil smutný fakt, že prvého nositeľa Nobelovej ceny ešte stále nemáme – nemáme totiž žiadneho. Prázdna množina sa nedá usporiadať.

Som človek chápavý, viem všeličomu porozumieť. Ale na druhej strane sa aj mnohým veciam divím. A teraz sa divím nadšeniu miliónov Slovákov nad tým, že čierne teliesko nazývané puk, ktoré dostávalo impulzy od slovenských hráčov, sa po mnohých odrazoch (občas aj od korčúľ ruských hráčov) dostalo v Göteborgu do ruskej bránky. Že sa to stalo štyrikrát a že do slovenskej bránky sa to isté, alebo podobné teliesko dostalo trikrát. Dve skupiny ľudí hrali spoločenskú hru, riadiacu sa istými pravidlami, ktorej výsledok závisel z veľkej časti od náhody. Podľa pravidiel tej hry vyhrala skupina slovenských hráčov. Čo s tým mám spoločné ja, čo s tým majú spoločné tie nadšené milióny? Čítaj ďalej

Nutnosť a náhoda

V kategórii Veda

V polemike o vzťahu vedy a viery sa veľmi často používajú výrazy nutnosť, náhoda, pravdepodobnosť, možné, nemožné. Nie vždy je jasné, čo nimi diskutujúci myslia a mnohokrát je zrejmé, že im pripisujú význam, aký tieto pojmy nemajú. Ako príklady nejasností nech poslúžia tvrdenia: „náhoda nie je konštruktívny, ale iba deštruktívny prvok“, „život nemohol vzniknúť na zemi náhodou“, „vznik Vesmíru musí mať príčinu“, „ľudský život musí mať zmysel“, „prečo by boh nemohol jestvovať?“… Cieľom tejto eseje je vniesť jasno do tohoto (nielen) pojmového zmätku. Čítaj ďalej