Sme „iní“

V kategórii Úvod

Už v detstve som si všimol, že som „iný“. Časom si to všimli aj druhí a dávali mi to najavo. Dlho som sa za to hanbil. V puberte som však proti ostatným revoltoval, pretože som pochopil, že nie ja sa mám hanbiť pred nimi, ale všetci ostatní predo mnou. Bol som však stále sám, a to nebolo veľmi príjemné. Žil som v spoločenskej a kultúrnej izolácii, ako ostrov v mori. Pokúsil som sa ovplyvniť druhých, aby sa stali „inými“, ale nedarilo sa mi to. Pochopil som, že nato potrebuje mať človek isté vrodené danosti, podobne ako treba mať vrodené predpoklady pre hudobný sluch. Až na vysokej škole som stretol podobného. Boli sme „iní“ dvaja. Odvtedy to už bolo znesiteľné, aj keď toho druhého po pár rokoch odvial život inam. Stačilo mi to však na celý život. Myslím si, že pre „iného“ je životne dôležité stretnúť ešte jedného „iného“ hoci len raz v živote, rovnako ako pre zdravý duševný vývoj stačí prežiť jedinú platonickú lásku. Zmení to človeka navždy. „Iný“ totiž bytostne potrebuje vedieť, ako vyzerá „zvonka“, z pohľadu všetkých, a to mu umožní iba pohľad na druhého „iného“. Byť „iným“ totiž nie je taká vlastnosť, ktorá by sa dala vidieť v zrkadle. Čítaj ďalej

The view that an important physicist’s positive attitude towards a religion proves the truth of that religion, or at least the truth of the statement that there is no contradiction between science and religion, is false. It is the classical (and fallacious) argumentum ad hominem, which is encountered in a vulgar form, for example, if one rejects a view just because the person expressing it is disreputable. However, even a homeless person can be correct about a specific issue while an educated and highly-placed man may be wrong. The truth is reached only by logic and not by a person’s reputation. There is a priori no definite correlation between a person’s circumstances and the truth of the statements he makes. Nevertheless, it is interesting to know what great scientists thought about religion at different times. Modern readers will be obviously interested mostly in the views of modern scientists. Čítaj ďalej

Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov. Čítaj ďalej

Cvičenia

V kategórii Prílohy

Cieľom týchto cvičení je upozorniť čitateľa na logické chyby, vyskytujúce sa v bežnom živote a v tvrdeniach viery, na protirečenia a amorálnosti v Biblii, na rozpory medzi rôznymi príkazmi tohože boha, medzi božími príkazmi a ich ľudským napĺňaním, a ešte na všeličo iné. Nie každá otázka, pýtajúca sa na chyby, či protirečenia však znamená, že v uvedenom príklade sa naozaj chyby, či protirečenia vyskytujú! Čítaj ďalej