Rozhodol som sa doplniť túto stránku aj o diela iných autorov. Jeden z dôvodov je ten, že sa z diel významných osobností svetovej vedy a kultúry niekedy vytrhávajú izolované vety, a týmto citátom sa potom prisudzuje mimo kontextu celkom odlišný význam. Domnievam sa preto, že poslúžim čitateľom, ak im poskytnem celý kontext citátov známych osôb. Ďalším dôvodom je to, že mnohé z diel nie sú prístupné v slovenčine (ani v češtine).

Túto skupinu budú väčšinou predstavovať kratšie eseje, či výbery z rozsiahlejších diel, ktoré budem pomaly dopĺňať preberaním z iných zdrojov a vlastnými prekladmi. Uvítam aj návrhy čitateľov na tituly, ktoré by tu radi našli. Čítaj ďalej

Jacques Monod (1970)

Úryvok zo záverečnej kapitoly knihy Nutnosť a náhoda.

Potreba vysvetlenia

Počas storočí bol osud jednotlivého človeka identický s osudom jeho skupiny, to jest kmeňa, ku ktorému patril a mimo ktorého by nebol prežil. Na druhej strane kmeň sa ubránil a prežíval len na základe súdržnosti. Stade pochádza ohromná subjektívna sila zákonov, ktoré organizovali a zaručovali túto kohéziu. Niekedy ich nejaký človek mohol prestúpiť; no je nepravdepodobné, žeby bol niekto niekedy čo i len sníval o ich popretí. Vzhľadom na úžasný selektívny význam, ktorý mali tieto sociálne štruktúry počas veľmi dlhých období, je veľmi pravdepodobné, že ovplyvnili genetický vývoj vrodených kategórií ľudského myslenia. Táto evolúcia nielenže uľahčila prijateľnosť kmeňových zákonov, ale vytvorila aj potrebu ich mýtického vysvetľovania, ktoré sa stalo základom kmeňovej svojbytnosti. Sme potomkami týchto ľudí a pravdepodobne sme od nich zdedili potrebu vysvetľovať – ten hlboký nepokoj, čo nás núti pátrať po zmysle bytia. Tento nepokoj vytvoril všetky mýty, náboženstvá, filozofie a aj vedu. Čítaj ďalej

Z knihy Carl Sagan, Pale Blue Dot: A Vision of the Human Future in Space (Bledomodrá bodka: Vízia ľudskej budúcnosti v kozme), Random House, 1994.


Pozrite sa znovu na túto bodku. Táto bodka znamená „tu“. Znamená domov. Tá bodka, to sme my. Každý, koho máte radi, každý koho poznáte, každý o kom ste vôbec niekedy počuli, každá ľudská bytosť ktorá kedy jestvovala, prežila na nej svoj život. Všetky naše radosti a utrpenia, tisícky sebaistých náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, každý lovec a zberač, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácie, každý kráľ a roľník, každá milenecká dvojica, každá matka a otec, nádejné dieťa, vynálezca a bádateľ, každý učiteľ morálky, každý skorumpovaný politik, každá filmová „hviezda“, každý „najvyšší vodca“, každý svätec a hriešnik v histórii nášho druhu žil tam – na zrnku prachu zavesenom v slnečnom lúči. Čítaj ďalej

Richard Dawkins (2000)


Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tejto adrese.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijak korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť. Čítaj ďalej

Robert G. Ingersoll (1894)


Poznámka prekladateľa: O Ingersollovi som sa po prvý raz v živote dozvedel úplnou náhodou v januári 2003. Tým viac som bol prekvapený zistením, že autorov temperamentný prístup k náboženstvu je veľmi blízky môjmu. Pocítil som až akési sklamanie z toho, že som písal o tom, čo Ingersoll popísal už pred viac než sto rokmi. Ale keď som sa začítal do eseje O svätej Biblii, pochopil som, že je tu predsa len rozdiel. Ingersoll nie je až taký pedantný ako ja, mnohým tvrdeniam Biblie nerozumie, niektoré jej texty tendenčne skresľuje kvôli väčšiemu efektu. Výsledné vyznenie je však rovnaké, k akému dospievam aj ja. Dlho som rozmýšľal, či toto dielo preložiť, alebo nie. Je predsa len dosť staré – ale čo už môže byť na názoroch na taký starý text, akým je Biblia, nové? Keď ma všetci známi ubezpečili, že táto esej nebola ešte nikdy preložená do slovenčiny ani češtiny, rozhodol som sa pustiť do prekladu – prinajmenšom z úcty k autorovi a ako ilustráciu toho, ako málo sa vo vzťahu medzi rozumom a vierou za sto rokov zmenilo.

Pokúsil som sa preklad v niečom aj vylepšiť. Tam, kde ma to nestálo veľa námahy, doplnil som odkazy na presné miesta citátov z Biblie, aby som čitateľom uľahčil overenie, či sa tieto texty v Biblii naozaj nachádzajú. Autor takéto odkazy neuvádza ani na jedinom mieste. Vyžadovalo si to však neustále hľadať v konkordancii a pochybujem, že veriaci toto moje úsilie ocenia. Preto som tieto doplnky nerobil dôsledne. Biblia pre mňa nie je zasa až tak dôležitý text, aby som sa kvôli nej toľko namáhal. Ale na pár miestach som to urobil hlavne preto, aby som nemusel biblický text prekladať z Ingersollovej angličtiny, ale aby som použil preklady, ktoré som mal poruke. Dúfam len, že to nebola celkom zbytočná námaha. Čítaj ďalej

Steven Weinberg (2000)


Ide o prepis jedného z rozhovorov, ktoré viedla Margaret Wertheimová s takými známymi osobnosťami ako je Paul Davies, Richard Dawkins, Steven Weinberg, ako aj s niekoľkými menej známymi. Hlavným sponzorom relácie bola John Templeton Foundation. Úplný prepis všetkých rozhovorov možno nájsť na tejto adrese.

Pri čítaní prekladu si treba uvedomiť, že som prekladal presný zápis rozhovoru, ktorý nebol nijako korigovaný. Zápis spontánneho slovného prejavu má svoje špecifiká a ja som sa nesnažil ich charakter v preklade zmeniť.

Steven Weinberg je teoretický fyzik na University of Texas v Austine. Za svoje práce v teórii slabých a elektromagnetických interakcií získal Nobelovu cenu vo fyzike. Je autorom bestsellerov „Prvé tri minúty“ (o veľmi ranom vesmíre), a „Sny o konečnej teórii“ (o hľadaní jednotnej fyzikálnej teórie). Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1954)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 23-31. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava. Dostať kúpiť (12 Sk/číslo) v kníhkupectve Artforum, Kozia 20, Bratislava.

Dve časti tejto eseje vyšli pôvodne v štokholmských novinách Dagens Nyheter 9. a 11. novembra 1954.

I

Ľudstvo sa nachádza v smrteľnom nebezpečenstve a tak ako v minulosti strach privádza ľudí k tomu, že hľadajú útechu v bohu. Na celom Západe prežívame všeobecné znovuoživenie náboženstva. Nacisti a komunisti odmietli kresťanstvo a dopustili sa činov, s ktorými nesúhlasíme. Skoro by sa dalo povedať, že aspoň čiastočne je zodpovedný za naše starosti Hitler a sovietska vláda, a že internacionálne problémy by boli vyriešené, keby sa ľudstvo vrátilo ku kresťanstvu. Ja považujem všetky takéto reči za holý klam, ktorý pochádza zo strachu, a to ešte za nebezpečný klam, lebo uvádza do omylu aj ľudí, ktorých myslenie by bolo inakšie plodné, a tým sa stavia do cesty rozumným riešeniam. Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1952)


Mnohí ľudia nám hovoria, že bez viery v boha nemôže byť človek šťastný ani cnostný. Pokiaľ ide o cnosť, môžem hovoriť iba z pozorovania, nie z osobnej skúsenosti. Pokiaľ ide o šťastie, ani skúsenosti ani pozorovania ma nepriviedli k názoru, že veriaci sú v priemere šťastnejší, alebo nešťastnejší než neveriaci. Je zvykom hľadať „veľké“ dôvody pre nešťastie, pretože je ľahšie byť hrdým, ak môžeme svoju biedu pripísať nedostatku viery, než keď ju máme vysvetľovať stavom svojej pečene. Pokiaľ ide o morálku, veľa záleží na tom, ako tento pojem chápeme. Ja sám považujem za dôležité cnosti láskavosť a inteligenciu. Inteligencii prekáža každé vierovyznanie, bez ohľadu na to, aké je; a láskavosti prekáža viera v hriech a trest (táto viera, mimochodom, je jediná, ktorú sovietska vláda prevzala z pravoslávneho kresťanstva). Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1872 – 1970), významný britský filozof, logik, matematik a spisovateľ, patrí medzi najznámejších ateistov. Slovenské preklady niektorých z jeho esejí som zverejnil na tejto stránke (čitateľom dobromyseľne odporúčam svoju „najmilšiu“). Veriacim zvlášť kole oči to, že za svoje literárne dielo dostal Russell v r. 1950 Nobelovu cenu za literatúru. Jeho literárny štýl nesie na sebe všetky známky povestného suchého britského humoru, vyznačujúceho sa uštipačnosťou, iróniou, či brilantnou pointou. Preto sú jeho sentencie štandardnou súčasťou „výrokov slávnych osobností“. Pre potešenie návštevníkov som vybral a preložil niektoré z citátov, ktoré sa nachádzajú na jednej internetovej stránke. Čítaj ďalej

Bertrand Russell (1947)


Tlačené vydanie: Zošity humanistov č. 1/1998, str. 18-22. Vydavateľ Rastislav Škoda, Bratislava. Dostať kúpiť (12 Sk/číslo) v kníhkupectve Artforum, Kozia 20, Bratislava.

Rozhlasová prednáška z 20. 5. 1947 v relácii BBC „V čo verím?“

Keď v sebe hľadám hlboké pramene svojich názorov, či už praktických alebo teoretických, zisťujem, že väčšina z nich vyviera z môjho obdivu dvoch vlastností – láskavosti a vierohodnosti. Začnime od láskavosti: väčšina sociálneho a politického zla tohto sveta vzniká z nedostatku sympatie a prítomnosti nenávisti, závisti alebo strachu. Prejavy nepriateľstva tohto druhu sú medzi národmi bežné; často existujú aj medzi rozličnými spoločenskými triedami a náboženstvami toho istého národa; v mnohých povolaniach je závisť prekážkou uznania väčších zásluh; nepriateľstvo až nenávisť voči židom, utláčanie černochov a opovrhovanie všetkými, čo nie sú bieli, zapríčinili a zapríčiňujú veľa utrpenia aj tým, čo chcú niekoho utláčať, aj tým, ktorých niekto zamýšľa utláčať. Každý druh nepriateľského konania alebo cítenia vyvoláva reakciu, ktorá nadobúda na intenzite a rodí stále ďalšie násilenstvá a nespravodlivosti, vyznačujúce sa strašnou vitalitou. Proti tomu možno pôsobiť len tak, že sami v sebe pestujeme a u našich detí vyvolávame pocity priateľskosti a nie nepriateľstva, žičlivosti a nie zlomyseľnosti, spolupráce a nie súťaženia. Čítaj ďalej

ďalej »