Je načase odpovedať na otázku, ktorú mi občas čitatelia kladú: prečo vlastne „bojujem“ proti náboženstvu. Stručná odpoveď je taká, že proti náboženstvu prakticky nič nemám. Je to ideológia deklarujúca názory, ktorých pravdivosť nevie nikto dokázať a preto ma na nej irituje nanajvýš sebaistota, s akou ideológovia všetkých možných náboženstiev vyhlasujú svoje presvedčenie za „pravdu“. Tento aspekt náboženskej viery musím, samozrejme, už z princípu kritizovať. Kritizujem aj pokrytectvo prevažnej väčšiny teistov a ich povýšenectvo voči ateistom. Keby však robili iba to, mohol by som sa nad ich názormi i správaním súcitne usmievať: veď hlupákov, ktorí nevedia rozlíšiť pravdu od želania, a povýšených pokrytcov je na svete väčšina. Keby byť teistom znamenalo iba čomusi iracionálnemu veriť, prečo by ma to malo trápiť? Čítaj ďalej

Za vznik tejto logickej sondy do hlbín scholastického myslenia vďačím čitateľom tejto stránky, ale najmä aktívnym účastníkom diskusného fóra, ktoré je jej súčasťou. Bez ich prispenia by som sa nikdy nebol ani len dozvedel, že scholastické myslenie je ešte stále živé, že prežilo 30-ročnú aj storočnú vojnu, ba aj obe vojny svetové, že sa bez väčšej ujmy prenieslo cez zrušenie otroctva a nevoľníctva, objav krvného obehu, transplantáciu srdca, nepoškvrnené počatie cicavcov, lety kozmických sond mimo slnečnej sústavy, vznik matematickej logiky a gigahertzových počítačov, spektrálnu teóriu samoadjungovaných operátorov, Darwinovu teóriu evolúcie, rozšifrovanie genetického kódu, ba aj cez kvantovú mechaniku a relativistickú kozmológiu. Čítaj ďalej

Začiatkom roku 2001 som v Slovenskom rozhlase počul kázeň, v ktorej Ján Hirka, gréckokatolícky prešovský diecézny biskup, ustarosteným hlasom horlil proti názoru niektorých mladých ľudí, ktorí by si vraj chceli zvoliť svoju vieru až keď dospejú!! Ako argument proti takej nehoráznej požiadavke uvádzal, že rodičia majú neodňateľné právo prinútiť svoje deti, aby podstúpili to, čo je pre ne podľa mienky rodičov prospešné. Ako príklad uviedol právo rodičov prinútiť deti k očkovaniu, ktoré „síce bolí, ale je pre dieťa užitočné“. Túto analógiu považujem za krajne nevhodnú a domnievam sa, že svedčí o nezdravom nedostatku logiky v hlave gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Čítaj ďalej

Pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pastieri pásli samých seba a moje stádo nepásli.“

V súvislosti s už prebiehajúcim sčítaním ľudu považovala katolícka cirkev na Slovensku za potrebné vydať dokument s názvom „Pastiersky list biskupov Slovenska k sčítaniu ľudu“, ktorý možno nájsť na jej oficiálnej internetovej stránke. Jeho autorom je „sám“ kardinál Korec – ako užasnutým poslucháčom prezradil celebrant omše vysielanej Slovenským rozhlasom v nedeľu 20. mája. Vydanie pastierskeho listu svedčí o tom, že cirkev pripisuje výsledkom sčítania ľudu preveľký význam. Preto považujem za celkom prirodzené položiť si otázku: na čom záleží katolíckej cirkvi pri sčítaní ľudu? Keď sa cirkev deklaruje ako ochrankyňa morálky a pravdy, malo by jej – podľa môjho názoru – záležať len a len na tom, aby sčítanie zistilo pravdu o skutočnom počte katolíkov, žijúcich podľa zásad katolíckej viery. Chce však cirkev skutočne vedieť, koľko ľudí naozaj vyznáva tzv. kresťanské hodnoty, koľko ľudí žije pod vplyvom cirkvi skutočne mravným životom, koľko ľudí napĺňa Kristovo učenie v svojom každodennom živote? Pastiersky list jasne ukazuje, že nie. Všimnime si niektoré jeho formulácie, ktoré to dosvedčujú: Čítaj ďalej