„Nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie; lebo čo je nad to, je od zlého.“ Mt 3, 37

Cieľom tejto stránky je diskusia o niektorých otázkach vedy a viery a ich vzájomného vzťahu. Diskusia však môže byť zmysluplná iba vtedy, ak je nám úplne jasné, o čom hovoríme. Preto na tomto mieste uvádzam súhrn definícií niektorých pojmov, o ktorých sa bude v ďalšom často hovoriť. Toho, komu je definícia určená, budem nazývať adresátom, toho, kto ju podáva, autorom. Za definíciu treba považovať vždy iba prvú vetu v každom odseku (vysádzanú tučne). To, čo nasleduje, je už môj komentár. Čítaj ďalej

Veriaci čitatelia občas nechápu, aký hrozný zážitok môjho života ma mohol priviesť k strate viery a niekedy s významným podtónom vyjadrujú podozrenie, či ma k strate takého vzácneho pokladu neviedli akési záhadné traumatizujúce zážitky z detstva. Čítaj ďalej

Sobáš

V kategórii Úvod

Pokus o poviedku


Vlak sa pohol nečujne a bez varovania. Stĺpy stojace pri trati sa ho zľakli a začali od neho utekať. Ich beh sa neustále zrýchľoval, až sa z nich nakoniec stala neviditeľná kulisa, ktorú Anka už nedokázala sledovať. Nárazy na koľajnice rozkývali vagón z boka na bok a tento kolísavý pohyb začal mladú dievčinu uspávať. Zapadajúce slnko jej svietilo do očí a ona ich napokon zatvorila. Pritúlila sa ku mne a o chvíľu zadriemala. Čítaj ďalej

Modlitba ateistu

V kategórii Úvod

V sobotný podvečer 9. 4. 2005 som sa vybral na dvojhodinovú cestu autom — sám. Manželku som nechal na chalupe, kam sme odviezli sezónne ošatenie a rôzne nepotrebné predmety, a uviedol som do činnosti zásobovanie chalupy vodou. Domov som sa ponáhľal preto, lebo ma tam čakal nedoladený simulačný program a ja som sa nevedel dočkať jeho dokonalého chodu. Cesta v lúčoch zapadajúceho slnka bola príjemná a premýšľaľ som o udalostiach uplynulého týždňa. Čítaj ďalej

Sme „iní“

V kategórii Úvod

Už v detstve som si všimol, že som „iný“. Časom si to všimli aj druhí a dávali mi to najavo. Dlho som sa za to hanbil. V puberte som však proti ostatným revoltoval, pretože som pochopil, že nie ja sa mám hanbiť pred nimi, ale všetci ostatní predo mnou. Bol som však stále sám, a to nebolo veľmi príjemné. Žil som v spoločenskej a kultúrnej izolácii, ako ostrov v mori. Pokúsil som sa ovplyvniť druhých, aby sa stali „inými“, ale nedarilo sa mi to. Pochopil som, že nato potrebuje mať človek isté vrodené danosti, podobne ako treba mať vrodené predpoklady pre hudobný sluch. Až na vysokej škole som stretol podobného. Boli sme „iní“ dvaja. Odvtedy to už bolo znesiteľné, aj keď toho druhého po pár rokoch odvial život inam. Stačilo mi to však na celý život. Myslím si, že pre „iného“ je životne dôležité stretnúť ešte jedného „iného“ hoci len raz v živote, rovnako ako pre zdravý duševný vývoj stačí prežiť jedinú platonickú lásku. Zmení to človeka navždy. „Iný“ totiž bytostne potrebuje vedieť, ako vyzerá „zvonka“, z pohľadu všetkých, a to mu umožní iba pohľad na druhého „iného“. Byť „iným“ totiž nie je taká vlastnosť, ktorá by sa dala vidieť v zrkadle. Čítaj ďalej